zoe

Z času na čas (možno častejšie) sa človeku stane, že nevie ako dalej...Nemá ani poňatia, čo od neho chcú, čo by mal spraviť..a ako na potvoru nám bola zabudovaná vlastnosť, ktorá káže v takýchto situáciách absolútne vypnúť.Nie zabojovať, snažiť sa, ale skryť hlavu do piesku a čakať, kedy to prehrmí...no áno, je to trošku obmedzujúce a dosť intenzívne to mení človeku plány, ale čo už s tým..bola by som vcelku vdačná niekomu, kto by ma toho zbavil, ale všetci špecialisti sa akosi skrývajú. Ako tam tak človek kľučí s tou hlavou v piesku, najskôr si sám sebe pripadá smiešny, potom sa začne cítiť nepohodlne a nakoniec ho chytí zúrivosť nad svojou neschopnosťou...a rozmýšľa..možno by stálo za to pozrieť sa von...búrka vie byť aj zaujímavá-ktovie...každopádne, radšej blesky ako  tma...